Ako vzniklo slovo „pranostika“?
Slovo pranostika vzniklo z gréckolatinského slova prognosticon, ktorý znamená prognózovanie alebo predpovedanie budúceho počasia a vecí z hviezdnej oblohy. Pranostika v našom zmysle však pochádza zo slova prognosticatio a vzniklo skomolením slova prognostika znamená predpovedanie, v našom prípade budúceho počasia na základe dlhodobých klimatických pozorovaní a líši sa od proroctva tým, že nehľadí obyčajne k časom príliš vzdialeným, ale skôr k jednému roku alebo i k mesiacu či sezóne.
Delenie pranostík:
Pranostiky možno deliť na pranostiky hvezdárske, ktoré mali najväčší rozkvet od konca 15. do 17. storočia, pranostiky poveternostné, ktoré sa týkajú počasia a klímy a pranostiky hospodárske, ktoré sa týkajú agrotechnických termínov /sejba, žatva, vinobranie .../. Niektoré pranostiky majú skôr „ kompenzačný “ charakter /napr. Horúce leto, studená zima; Aký január, taký jún/, iné sú skôr poverčivé /Ak svieti slnko na Hromnice hojnosť žita a pšenice; Medardova kvapka štyridsať dní kvapká/. Väčšina tu uvádzaných pranostík sa viaže k jednotlivým dňom, pričom niektoré z nich sa neviažu ani tak na konkrétny deň, ale na príslušného svätca, patróna v kalendári /Florián/ alebo na cirkevnú udalosť /Vianoce/. Určitý svätec sa tak vzťahuje na určité časové obdobie /Vianoce, Veľká noc/, pričom niektoré z týchto cirkevných sviatkov sú tzv. pohyblivým /Veľká noc, Božie telo, fašiangy .../, takže sa nevyskytujú v jednotlivých rokoch v rovnaký dátum. Niektoré pranostiky sa nevzťahujú na kalendárneho svätca, ale na konkrétny dátum /Ak na prvého mája večer prší, bude celý rok pekne/. Menej sa pranostiky viažu všeobecne k mesiacu /Ak padá sneh v máji, bude hojne trávy/. Ešte menej je tých pranostík, ktoré sa viažu k ročnému obdobiu /Keď na jar poletuje veľa pavučín, bude horúce leto/. Niektoré pranostiky sa dokonca viažu i k jednotlivým dňom v týždni /Keď je v nedeľu búrka, neodchádza do štvrtka/. Z odborného hľadiska majú však charakter „poverčivosti“.
Pranostiky nemáme ku všetkým 365 dňom v roku. V uvedenom zozname pranostík sa vzťahovali zhruba na 190 dní v roku, čo predstavuje viac ako 50 %. Najviac pranostík sa viaže k jarnému obdobiu, lebo toto ročné obdobie rozhoduje o budúcej úrode. Najviac pranostík v mesiaci na konkrétny deň bolo zaznamenaných v mesiaci január /až na 21 dní/, najmenej v apríli /iba 10/. Najviac pranostík k jednému dňu bolo zaznamenaných na Vianočné obdobie /24. – 26. december/, Jána Krstiteľa /24. jún/, Juraja alebo Ďura /24. apríl/, Michala /29. september/, Hromnice /2. február/, Martina /11. november/ a Medarda /8.jún/.
Pre zaujímavosť, moja najobľúbenejšia pranostika je: „Teplý apríl, zimný máj, bude žito ako háj.”